15. Amerikan drím – hurá na cesty?

Ak si ešte nečítal predošlú “epizódku”, utekaj tam, lebo … budem smutný. 

Hurá na cesty, neznamená len to, že sme sa tešili, že ideme cestovať. Symbolizuje to hlavne radosť z niečoho iného. Ako sme odišli z campu, zmocnil sa ma zvláštny pocit. Prišlo to, čo bolo pointou môjho výletu. Išli sme cestovať. Samozrejme, nie vždy všetko ide tak, ako si zmyslíš.

Z campu sme šli len ja a môj campový spolubývajúci/najlepší parťák. Keďže sme pracovali v krásnom, ale malom, bohom zabudnutom mestečku, museli sme sa dopraviť do New Yorku autobusom. Prečo sme šli len my dvaja? Pretože naše ženy, všetky, nás už čakali tam. Prvý problém nastal ten, že autobus meškal snáď hodinu. Nie, že by sme hodinu čakali pri ceste, ale hodinu sme stáli v zápche medzi New Jersey a zvyškom New Yorku. Ženušky boli samozrejme nervózne, lebo to chlapi sú tí, ktorí zväčša čakajú.

Zháňanie limuzíny

Dostávame sa k zádrhelu číslo dva. Krásne sme sa zvítali, ako keby sme sa nevideli 100 rokov, a šli sme na to. Že na čo? Šli sme si prenajať auto. Teda autá, ale to sme si ešte neboli istý. Nakoniec vyhral komfort nad cenou. Prenajali sme si dve autá. Ale kámo, keď pôjdeš do Ameriky, nechceš zažiť toto peklo. Pretože, nech sa zdá prenajatie auta ako akokoľvek ľahká a banálna činnosť, vedz, že nie je. Narazili sme hneď na niekoľko problémov.

Američania milujú kreditky. Až tak, že bez nej ti to proste nepredajú. Originál, pokiaľ nemáš kreditnú kartu, auto si neprenajmeš. Kamarát mal americkú kartu, z americkej banky, a myslel si, že má vyhraté. Nie, ani to nie je cesta. Pretože čajke nešlo do hlavy, ako môže mať americkú kartu, a trvalé bydlisko v Európe. Pozor. Obehli sme snáď 7 “car rentalov”, a všade sme narazili na novú komplikáciu.

V jednej bol problém, že nemáme kreditku, v druhej im to až tak nevadilo, ale zase bol problém, že majiteľ karty, nemá medzinárodný vodičský preukaz. V tretej im nevadilo nič, len nechceli požičať autá ôsmim 20 ročným frackom. Boli sme zúfalí. Do takej mieri, že ženy už púšťali slzy, ja som fajčil jednu od druhej, a snažili sme sa prísť na nejaké geniálne riešenie, ktoré by túto dilemu urovnalo.

Víťazný koniec

Zrazu sa nám podarilo prenajať si 1 auto. Toľká radosť. Bráško. By si neveril. Z druhým sme boli ale stále veľmi neúspešný. Začali prichádzať nápady, že 4 prespia na letisku, skúsia si požičať auto na druhý deň, a ďalšia štvorica, by šla podľa plánu cestovať a niekde by nás počkali. To sa však jednej zo štvoríc nepáčilo. Prečo tieto zúfalé plány? Pretože, všetky tieto spoločnosti, do jednej, boli otvorené len do polnoci.

Poviem ti, že 23:30 na nás začala liezť nervozita. Nakoniec, asi 23:50, si to niekde rozmysleli, a auto nám požičali. Za to bez hanby, za dvojnásobnú cenu. Ale tak čo. Všetkým to bolo úplne jedno. Mám pocit, že vtedy by sme sa zhodli aj na trojnásobnej. Takže, sme o polnoci vyrazili, aby sme ako tak stihli naše prvé ubytko. Chvíľu sme si zahrali tetris, keď sme sa pokúšali natlačiť 6 kufrov do športového sedanu, ale aj túto výzvu sme vyhrali.

Auto tetris
Toto už je tá príjemnejšia verzia tetrisu

Napriek tomu všetkému, keď si tak spomeniem, tak som si to istým spôsobom užíval. Tú samostatnosť. To nadšenie. To všetko. A je jedno, ako sa ti veci nedaria, nejdú podľa plánov. Treba zjesť to, čo ti život navarí, a najlepšie je, sa pritom usmievať.