28. Keď cítim stereotyp, väčšinou robím životné rozhodnutia

Kolotoč

Ahoj. Premýšlal som, čo ti zdelím ako ďalšie. Aký je ďalší prevratný checkpoint v mojom živote, ale normálne som na nič neprišiel. Celá jar, bola o tom istom, Žanetka, Tinka, robota a škola. Jeden kolotoč.

Aaaa už viem s čím sa pochválim. Začal som trošku lepšie žiť. Dokonca tam bol pokus o prestanie fajčenia. Prihlásil som sa na box. Nie, že by som teraz chcel byť nejaký veľký fighter, skôr som to bral z pohľadu kondičky. Bolo to naozaj celkom fajn. Zo začiatku ma to veľmi pohltilo. S mojim spolubývajúcim, som zároveň začal chodiť cvičiť a mal som využitý čas naozaj na 110%. To je asi to čo potrebujem, aby som zbytočne nepremýšľal.

Keď chceš, ale nejde to

Najblžšie 3 mesiace sa teda poniesli v znamení tohto kolotoča. Mal som lepšie chvíľky, slabšie chvíľky, asi tak ako každý. A preto som si povedal, že skôr preskočím, na niečo zaujímavejšie. Teda aspoň z môjho pohľadu. So Žanetkou, to začínalo byť každým dňom zaujímavejšie, zároveň s Tinkou sme sa videli stále menej ale hádali sa stále viac. Vieš toto ma naozaj mrzí. Pretože, je naozaj skvelá, a keď som sa bavil s jednou dlhoročnou kamarátkou práve o nej, tak som jej povedal. “Strašne moc by som chcel, aby som sa do Tinky zaľúbil. Naozaj keby som si to vedel nejako rozkázať, ale prosto nejde to.”

Chata?

Stala sa ešte 1 zaujímavá vec. Boli sme na chate, spolužiaci zo školy. Prebiehalo to úplne klasicky, ožrali sme sa čo to dalo, aspoň ja som sa teda snažil, a bavili sa. Druhú noc, sa však stalo niečo, čo som naozaj neočakával. Mám spolužiačku, ktorá je naozaj úžasná, výnimočná, a myslím si, že si skvelo rozumieme. A v návale alkoholu, celej jej aj mojej momentálnej situácie, sme sa začali bozkávať. Nebral som to ako nič viac samozrejme, ona by na to predpokladám najradšej zabudla. Ale vtedy som si povedal, že k*rva Marek, niečo je s tebou špatne.

Náš kamarátsky vzťah, sa na tejto chate však len zlepšil, a som za to naozaj úprimné rád. Viem sa jej vyrozprávať, a vieš čo? Vďaka nej, čítaš aj tento blog. Je naozaj podporný typ. Ale aj vďaka tomu, že som sa tu začal takto “vylievať”, som začal viac premýšlať nad tým, ako môj život vyzerá, a že nie som šťastný. Preto nastalo niečo, čo som si myslel, že nikdy nespravím. Možno si to už čítal, a možno ešte nie. Ak nie, teraz je ten správny čas. Link je tu.

Je to trošku výlev, ale odráža to veľmi dobre moju bezmocnú situáciu v ten moment. Žanetka, tu bola celý ten čas, a zrazu v okamihu zmizla. Bolo to síce moje rozhodnutie, to však neznamená, že som si už nekonečno x nevynadal, že som hlupák. To neznamená, že nad ňou ešte stále nepremýšľam každý deň, čo robí, ako sa má … To však ale neznamená, že si za tým nestojím. Nepoznám žiaden iný spôsob, ako by som sa s tej biednej situácie dostal. Naozaj.

Dnes je to mesiac aj 3 dni, čo som ju videl naposledy. Naozaj dlhý mesiac. A keď to teraz píšem, tak normálne tomu sám nemôžem uveriť. Ale tento mesiac bol bohatý na veľa ďalších dobrodružstiev, skúseností a zážitkou. Takže, zostaňte naladený, vidíme sa po reklame.