35. Z každého rožka troška (vôbec neviem, ako sa to píše)

Tak mi prišlo, že by som ti mal zhrnúť, ako momentálne idú všetky veci, tak globálnejšie. Nie stále len Tina, Tina. Srandujem zlato. Viem, že to čítaš. Takže, môžem začať rovno tým.

Tinka

Keď to správne počítaš, tak moja Tinka, je už nejakú dobu preč, ale my sa predsa prenesieme, ešte do posledných chvíľ, keď bola tu. Vymyslela špeciálnu super, mega akciu. Záhradkovicu. Alebo tak nejako to nazvala. Dosť som sa tešil, lebo som mal takú vidinu, opitia sa, po veľmi dlhej dobe. (chlapci a dievčatá nie zletilé, alkohol je zlý)

Áno, aj keď je to zlé, tešil som sa. Som proste divný no. Keď som však zistil zostavu, tešil som sa ešte viac. Nie klamem, nevedel som si to predstaviť. Ja, Tinka a 8 jej kamarátok, ak sa nemýlim. No, ale v konečnom dôsledku, tam bolo veľmi super. Dal som nejaké vážne debaty, s polovicou jej kamarátok, a veľmi sme sa opili. Tancovali sme všetci, no proste klasika.

Ja som sa síce cítil v pohode, ale na druhý deň mi Tina zdelila, že ma musela kŕmiť a vyzliekať, lebo som zaspal oblečený. Ale tak, čo si nepamätám, to sa nestalo. Boli sme vtedy snáď asi 10 dní stále spolu, mám pocit, lebo už sme obaja vedeli, čo prichádza. Odlet. Erazmus. Nové zážitky. Ale aj odlúčenie, smútok, samota..

Rozlučenie, bolo strohé. Ale myslím si, že maximum, čo každý z nás zvládol, bez toho, aby sa nejako zrútil. A nechcel som začať plakať pred jej rodičmi. A zrazu to bolo. Odišla, a zostal som s vedomím, že sa minimálne 2 mesiace neuvidíme. Bolo to zlé priatelia (to je hláška z nejakého filmu, ktorý si nepamätám.

Naopak, som však rád, že to je tak, ako to je. Že si stále píšeme, pravidelne spolu voláme.. A to som si myslel, že ja takýto nikdy nebudem. Volať 2 hodiny, len tak. A zrazu som tu, stále ja, ale úplne niekto iný.

Práca

To je momentálne veľmi chúlostivá téma pre mňa. Stále, je samozrejme rovnako super, rovnaké podmienky, iba sa znovu dostávam do určitého bodu. Tak sa za to niekedy nemám rád. Ale na druhú stranu, keď sa na to pozriem z pohľadu, že v podstate, túžim po nejakých nových vedomostiach a zručnostiach a tu bohužiaľ, už som stratil ten pocit získavania. Znovu sa z toho stala pre mňa práca iba pre peniaze. Čiže, neviem, čo je toto za obdobie, ale neukazujem sa tam zbytočne. Proste, cítim, že nemám dôvod.

Ale zároveň, nechcem všetkých ostatných nechať v štichu. Je v podstate momentálne dosť ťažké, s tým niečo spraviť. Hlavne, keď tí ľudia, majú vo mne určitú dôveru, pridelili mi projekt na starosti, ale stále. Asi to vo mne nič nezmenilo. Už som sa takto cítil viac x. Sám seba, mentálne dostanem do bodu, že si tu prácu znechutím. Už som si niekoľko-krát uvedomil, že zo mňa dobrý zamestnanec nebude. A ja s tým nebojujem, pretože zamestnanec ani nie je to, čo chcem byť.

Úúú škola, konečne

Ach tá škola. To je teraz naozaj, to, prečo mám chuť vstať z postele. Naozaj som sa už veľmi, veľmi tešil. A, konečne aj začala. A vieš, čo je na tom najlepšie? Je to nad očakávania. Už sa teším, kedy budem môcť robiť nejaký projekt, prácu, prezentáciu. Čokoľvek. Možno to považuješ za divné. Vlastne rok dozadu, by som to aj ja považoval, za veľmi divné správanie.

Ale z nejakého dôvodu, je tomu teraz tak. Teším sa, keď sa naučím niečo nové, keď skúsim niečo nové, no proste ma to napĺňa. Dokonca je to už druhý týždeň, čo chodím aj na prednášky. To sa mi ešte nikdy nestalo. Čítam si odborné články, pozerám odborné videá, chodím na speakrov a rôzne mimoškolské prednášky. Neviem kámo. Som z toho rovnako zmätený.

Ale v podstate ma to o to viac teší. Teším sa na bakalársku prácu, na ktorej som už veľmi pomaličky začal pracovať. Tým nemyslím, že som si odniekiaľ odkopíroval úvodnú stranu a vytvoril si dokument. Skôr som si začal k tomu čítať veci, zaujímať sa a je skvelé, že som si vybral tému, lepšie povedané vymyslel, ktorá ma baví.

A po nejakých rozhovoroch, s mojím školiteľom/školiteľkou (to je ten ujo alebo teta, ktorý ti hovorí, ako to robíš zle), sme z tej pôvodnej témy, vybrali tému, tomu veľmi blízku, ale zároveň, vzdialenú. Pracovný názov, je Ako sa stať úspešným influencerom. To je čo. Keď to ide, písať chalan, ktorý sa tomu ani nepriblížil. Ale táto práca, bude založená, na nejakom algoritme a spoločných vlastnostiach, už existujúcich influencerov.

O to viac je to pre mňa lákavé, pretože, možno som tu už niekedy spomínal, ale mojim snom, už asi od 12 (áno, bol som taký mentálne vyspelý), bolo zanechať niečo za sebou. Nejakú stopu, niečo. Niekomu zlepšiť život, pomôcť, a v dnešnej dobe, je influencer nástrojom, ktorý vie osloviť davy, a niečo zmeniť. Aspoň ja tomu verím. A preto, napíšem návod, sám sebe, ako si splniť sen.