4. Áno Marek aj pracoval

Ako som už písal, prácu som mal nájdenú ešte skôr, ako som začal chodiť do školy. To je krása Bratislavy. Sorry hejteri ak ju budem moc ospevovať, ale naozaj to tu mám rád. Kto chce pracovať, pracuje. Neviem ako ty, ale ja som toto predtým nepoznal. Takže našiel som si prvú brigádičku. Taká klasická študentská. Za málo peňazí a žiaden výkon. Oddych. Ale cítil som sa super. Cítil som sa samostatne, čokoľvek som chcel som si kúpil. V mojom ponímaní je čokoľvek buď oblečenie, tenisky alebo alkohol. Hej ja som jednoduchý chlapec. Ale tak som fungoval. Prišla výplata a bééém nové tenisky za tretinu z nej.

Zistil som, že mám taký “problém”. Musím sám seba motivovať nákupom takýchto “maličkostí”, inak sa mi do tej práce ani nechce ísť. Potom si už len sedkám v práci a vravím si: “Tak Marek, posedíš si tu dnes 6 hodín, zajtra tiež a môžeš si kúpiť nové tenisky”. Čiže ak máš problém dokopať sa do práce, skús toto. Mne to fakt zafungovalo.

Ďalšia skvelá vec na práci v Bratislave je, že všade robia prakticky tvoji rovesníci. Je tu toľko študentov, že keď ideš do kaviarne, nákupného centra, fitka a neviem kam ešte by si chcel ísť (lebo ja inam nechodím teda), tak všade sú študenti a mladí ľudia. A aspoň ja sa tak cítim veľmi dobre. Bez urážky, ale nemám rád starých ľudí. Demotivujú ma, lebo sa bojím, že aj ja už budem starý a nestihnem všetky tie úžasné veci čo mám naplánované. Čiže v práci, bol vekový priemer asi 23 rokov, a aj to len kvôli majiteľovi. Také párty aké som zažil tam, som nevidel nikde. Staff párty som mal zafixované, že sú také slušné a pokecáš si so šéfom, zapózuješ trochu, pripijete si a tak. Bráško. Tieto staff párty končili až príchodom sanitky alebo policajtov. Začala párty o dve hodiny všetci opitý až do kómy. A to ti poviem, že tam slabé kusy neboli. Takže prácu hodnotím veľmi priemerne, zato kolektív hodnotím …(aké je najlepšie hodnotenie?). Zatvorili sme, o päť minút flaše vytiahnuté, hudba naplno a išlo sa. Krásne… Chcel som napísať spomienky ale ťažko nazvať tie ústrižky spomienkami. Prežil som tam krásny čas, konkrétne 9 mesiacov. Ale o tom až inokedy.

A aby si sa nesťažoval, že tu nevidíš žiadne zhrnutie ani extrémnu myšlienku tak tu ju máš. Neboj sa skúsiť nové veci, neboj sa zmeny. Keď si nepracoval ešte a bojíš sa toho, je to super. Ten kolektív bude tvoja nová rodina. A ak náhodou pracuješ, ale chodíš tam s nechuťou a modlíš sa aby to skončilo, tak je asi ten pravý čas na zmenu. Život je príliš krátky, aby sme robili to čo nechceme.