5. Pokusy

Nejde tu len o párty. Vždy sa pozastavím ako niektoré maličkosti, vedia zmeniť náš život. Naozaj hlúposti. Šiel som vlakom do Bratislavy. Samozrejme vo vlaku plnka. Našiel som si však miesto. Asi po 10 minutách, prišla za mnou holka a povedala, že tam má miestenku. Znechutený životom, a vlakmi zadarmo, som sa posunul, aby si dámička mohla sadnúť presne na to jej miesto k oknu. Tak sme si sedeli vedľa seba. Prihovorila sa mi. O 5 minút sme boli už pohltený konverzáciou. A čo je na tom tá maličkosť? Zistili sme, že sme vlastne susedia na intráku. Odvtedy som mal parťáčku. A táto parťáčka je veľmi úzko spätá s jednou párty. Pre zainteresovaných Beánia. Zavolala ma, že či nepôjdem s ňou a jej kamoškou. Tak som sa nejako premohol, (klamem, dúfal som, že ma zavolá), nahodil na seba dress code a vyrazil do mesta.

Ľudia. Tam som spravil jednu z najhlúpejších vecí v mojom živote. Plný bar. Stred starého mesta. Marek podporený alkoholom, s vidinou ukázať sa pred jej kamoškou, si zapálil joint za stolom v strede podniku. Fakt neviem čo som si myslel. O 3 minúty, tam naletela čašníčka, a začala vykrikovať, že kto to bol a že zavolá políciu. Ako, nebolo mi vtedy všetko jedno. Ale vieš čo? Účel to splnilo. Už som mal rozhodne jej pozornosť. Od toho momentu sme začali viac komunikovať. Naozaj milá, zlatá žena. Milovala cestovanie, a dokázala o tom hovoriť hodiny. Celkom sme si padli do oka.

Keď už sme mali pocit, že sme dostatočne zásobený alkoholom na najbližšie 2 hodiny, vydali sme sa na cestu. Smer Beánia. Kamarátka sa od nás odpojila. Rozhodne nie preto, že bola strašne opitá, a nevedela čo robí. My sme teda pokračovali v konverzácií. Bolo to milé. Šli sme si zatancovať, a zrazu padla pusa. Už si ani presne nepamätám ako. Proste sa to stalo. Od tej sekundy sme sa od seba neodtrhli. Celý večer, sme boli na sebe nalepený. Nečakaj nejakú ohromnú zápletku. Začali sme triezveť, tak sme sa rozhodli, že ideme už domov. Pekne, krásne sme si vzali taxi a každí šiel domov spať.

Nie, neboj sa. Ešte to nie je koniec. Samozrejme, môj hlúpy mužský mozog sa nevedel zastaviť. O 2 dni sme boli už u mňa a vyspali sme sa spolu. Bola taká spontánna a vášnivá. Ešte nezáviď. Toto sa opakovalo. Čoraz častejšie a častejšie a častejšie, až nastal problém. Modelová situácia. Prišiel som z práce o 1 v noci. Ľahnem si spať rozbitý ako čínska hračka. Prosím pekne. 3:00. Telefonát. “Som v taxíku na ceste k tebe”. A už som vedel, že je zle. Chalani, nehádajte sa. Kto si to zažije, ten pochopí. Keď sa to začalo opakovať, vedel som že to musí skončiť. Veď ja som bol neschopný vstať z postele pred 4 poobede.

Ale aby som to nemodeloval, že to bolo len o sexe. Samozrejme nebolo. Pomaličky sme sa začínali správať ako pár. Začali sme spolu navštevovať miesta. Začali sme si veci plánovať.

Fungovali sme teda takto nejakú dobu, ale ja som samozrejme zdupkal. Tak ako to robím vždy. Vždy, keď chce žena odo mňa viac, a ja mám pocit, že to nezvládnem. Teraz, sa už pripravený cítim.  Toto bol môj prvý pokus o vzťah v Bratislave, ktorý som samozrejme nezvládal. Problém bol klasický. Chcela vzťah, ja nie. Prečo sa proste nemôžu dvaja ľudia hneď nájsť? Prečo musím prežívať takéto pocity, ktoré sa striedajú presne s opačnými. Ja chcem, ona nie. Často si vravím, keby tak život bol jednoduchší. Ale vzápätí si poviem, tak by ma nebavil.