5. Pokusy

Nejde tu len o párty. Vždy sa pozastavím ako niektoré maličkosti, vedia zmeniť náš život. Naozaj hlúposti. Šiel som vlakom do Bratislavy. Samozrejme vo vlaku plnka. Našiel som si však miesto. Asi po 10 minutách, prišla za mnou holka a povedala, že tam má miestenku. Znechutený životom, a vlakmi zadarmo, som sa posunul, aby si dámička mohla sadnúť presne na to jej miesto k oknu. Tak sme si sedeli vedľa seba. Prihovorila sa mi. O 5 minút sme boli už pohltený konverzáciou. A čo je na tom tá maličkosť? Zistili sme, že sme vlastne susedia na intráku. Odvtedy som mal...

4. Áno Marek aj pracoval

Ako som už písal, prácu som mal nájdenú ešte skôr, ako som začal chodiť do školy. To je krása Bratislavy. Sorry hejteri ak ju budem moc ospevovať, ale naozaj to tu mám rád. Kto chce pracovať, pracuje. Neviem ako ty, ale ja som toto predtým nepoznal. Takže našiel som si prvú brigádičku. Taká klasická študentská. Za málo peňazí a žiaden výkon. Oddych. Ale cítil som sa super. Cítil som sa samostatne, čokoľvek som chcel som si kúpil. V mojom ponímaní je čokoľvek buď oblečenie, tenisky alebo alkohol. Hej ja som jednoduchý chlapec. Ale tak som fungoval. Prišla výplata a bééém...

3. Úúú Vysoká škola

Hej hej, teraz sa teším, Vysoká škola, kopec srandy, veľa zážitkov. Ale adaptácia mi trvala. Môj problém bol asi úroveň mojej strednej. Vlastne ani nie tak úroveň, ako to ako som na to kašlal. Strednú som prešiel bez otvorenia akéjkoľvek učebnice. Prišiel som na výšku, a bol to oddych. Teda až pokiaľ nenadišiel prvý zápočtový týždeň. To bol veľký šok. Polovicu knihy na jeden predmet, daľšiu polovicu na druhý predmet a tak ďalej. Mal som krásnych šesť povinných predmetov. Ale vieš čo? Nebolo to také hrozné. Je to fakt najkrajšie obdobie môjho života. Ale ak premýšľaš či ísť, tak určite...

2. Nový začiatok, staré zvyky

A sme tu. Marek sa dostal do veľkého sveta menom Bratislava. Áno, hahaha. Keby ste vedeli odkiaľ som, tak Bratislava je pre Vás metropola sveta. Pretože vyrastať v dedine s dvesto obyvateľmi, kde dôchodcovia tvoria tak 90% populácie je veľká sranda. Hlavne, keď v tvojom veku sú tam dvaja ľudia, čiže tvoj výber kamarátov je dosť úzky. Tešil som sa sem. Nebudeme si klamať, ale naozaj som priam sníval o tom, ako vypadnem z domu a budem tu. Sám vo veľkom meste. Prvý deň tu ? KATASTROFA. Tak ako som napísal v úvode. Môj život je … môj život. Nejdem...

1. Ako to všetko začalo ?

Rozmýšľal som, kde tento príbeh odštartovať. Začnem asi odôvodnením mojich rozhodnutí. Vysokú školu som si vyberal samozrejme podľa toho čo ma baví, ale bol tam ešte jeden zaujímavý faktor, ktorý mi neustále vŕtal v hlave. Prihláška šla do Bratislavy na pre mňa jediné dve možnosti ohľadom môjho “zamerania”. Vieš čo? Prijali ma na obe. Pekne Marek si veľmi šikovný. A teraz prichádza faktor číslo dva. Na jednu z týchto škôl išli štyria moji spolužiaci zo strednej školy. Na tú druhú školu by som šiel prakticky sám. Čo spraví drvivá väčšina ľudí? Išla by spolu s kamarátmi. Čo som spravil ja?...