Kto si?

Premýšľal si niekedy o tom, aké je krásne, že každý človek je iný, a zároveň všetci chceme skoro to isté? Svet je tak rozmanitý. A to nehovorím o tom, že je niekto tučný, chudý, vysoký, nízky, škaredý, krajší, pekný, ja. Hovorím o tom, že každý je tak jedinečný v tom čo očakáva od života. Pár minút dozadu som mal rozhovor na túto tému, a vtedy som si to uvedomil. Veď ja žijem úplne zle.

Viem čo chcem, teda myslím si, ale aj napriek tomu, pre to nerobím prakticky nič. Dobre, nie nič. Robím veľa vecí pre to aby som bol šťastný. Ale keď máš jasný cieľ, prečo sa nesústrediť len naň? Ak ho nemáš, teraz je presne ten moment, kedy by si sa mal nad ním zamyslieť. Lebo kedy, keď nie teraz? Hľadáš inšpiráciu? Ja túžim po rodine, ale to neverím, že viem ovplyvniť do takej miery momentálne aby to stálo za tú námahu. Verím, že žena s ktorou sa budem cítiť tak dobre, že by som s ňou chcel založiť rodinu tu je, a musím už len počkať kým na seba narazíme. Alebo možno sa už poznáme, a musím počkať pokiaľ zistím, že to je ona. Ale čo teda ešte chcem…

Vždy som túžil mať niečo svoje. Niečo, čomu by som mohol venovať čas. Niečo, kde by som mohol byť kreatívny, a ukázať čo vo mne je. Snažiť sa na vlastnom piesočku, nie na niekoho iného. Keď teraz tak rozmýšľam, z časti to robím. Práve teraz. Každým slovom, ktoré napíšem. Každú túto sekundu. A som fakt šťastný, že som sa odhodlal to spraviť. Povieš si, že to je hlúposť. Nejaký trápny blog. Ale bráško, keby sa neodhodlám spraviť toto, ako sa môžem odhodlať spraviť niečo väčšie?

Keď som bol menší, (stále som malý), tak som si tak vravel jednu vec. To čo chcem, nie je byť nejakým hasičom alebo ja neviem čo dnešné deti chcú byť. Nejaký IronMan. Chcel som, aby si ma svet zapamätal. Chcel som spraviť niečo veľké. A vlastne stále chcem. Možno je tento blog úplne mimo tohto, ale posunie ma to niekam. Spraví to zo mňa niekoho, kto neskôr tie veľké veci dokáže. A je úplne jedno, či si tento blog bude čítať denne milión ľudí, alebo len jeden. Lebo nikdy nevieš, kto je tou správnou osobou. Možno som ten jeden ja, a keď si toto a nejakú dobu prečítam, posunie ma to. Možno keď si to prečítam, tak si poviem, že mi akurát tak dobre *****. To je ale nepodstatné. Pretože práve teraz, ma to posúva.

Zapamätaj si jednu vec. Táto sekunda, ktorá práve prešla ako si čítaš túto vetu, sa už nikdy nezopakuje. Nikdy. Nikdy sa to už nestane. Nie ani keď si začneš čítať tu vetu znovu. Už premýšľaš inak. Každá jedna sekunda tvojho života je nenávratná a jedinečná. Preto nepremárni už ani jednu ďalšiu.

PS: Tou premárnenou sekundou som samozrejme nemyslel čítanie môjho blogu. To je správne rozhodnutie. Tou sekundou som myslel každú tú sekundu, ktorú nerobíš to čo chceš. Každú tú sekundu, ktorú nevenuješ svojmu cieľu.