Môj úvodný citát

Tak presne, teraz sa vráť a prečítaj si to, lebo doteraz si si to nevšimol. (hore v strede, pod nadpisom)

 

Už si späť? Tento citát, ktorý mimochodom bude zachvíľku zvečnený na mojom tele v podobe tetovania, je pre mňa môj život. Už som to asi spomenul niekde, ale ja rád robím hlúpe rozhodnutia. Ale kto má vedieť ako to skončí? Zober si, koľko rozhodnutí spravíš denne. Nebudem sa tu oháňať číslami, lebo ich nemám. Ale asi sa zhodneme, že fakt veľa. Všetko je rozhodnutie. Od toho, či si ráno zuby umyješ alebo nie, ja si teda zvyknem. Či si oblečieš to biele pokrčené tričko zo stoličky alebo to čierne, ktoré vidíš na zemi. Prosto nespočetné množstvo rozhodnutí, ktoré spravíš ešte pred tým, ako vôbec vyjdeš z izby/bytu/(kdekoľvek kde bývaš).

Toto moje budúce tetovanie, respektíve už asi terajšie, hovorí o tom, na koho zvaľujem ja tieto rozhodnutia. Na seba. Sú ľudia, ktorí povedia, že Boh to tak chcel. Sú ľudia, ktorí povedia, že to osud zariadil. Ja tento názor nikomu neberiem. To je predsa tá sloboda, ktorú hlásajú všetci. Z môjho pohľadu a budem citovať:

Destiny is not a matter of chance, it is a matter of choice. It is not a thing to be waited for, it is a thing to be achieved.

Podľa môjho názoru je hlúpe sedieť na zadku, a čakať ako osud za teba všetko vyrieši. Lebo to je niekde napísane, lebo to je vyššia sila, lebo to už niekto naplánoval. Neviem ako ty, ale ja teda keď niečo chcem, tak si to oddriem a dosiahnem to. A ak to nedosiahneš, tak si málo chcel. Najhoršie je vieš čo? Ísť do niečoho s tým, že aj tak neuspeješ. Lebo vieš čo? Neuspeješ. Ak máš niečo robiť na 50% tak to ani nezačínaj robiť. A neboj, poučil som sa na sebe. Platí to ako v práci, tak v škole, tak aj vo vzťahoch. Robiť niečo s tým, že máš záložný plán, je automatický neúspech. Keď máš záložný plán, tak si neveríš, že to dokážeš.

A prosím nepochop to zle. To neznamená, že teraz rozbiješ prasiatko, vytiahneš tých 7,50 čo si šporil 2 roky a založíš s nimi biznis. Treba byť aj realista. Celé to ako to ponímam, je na základe toho, že ja ako osoba som realista. A mám súdnosť. Viem, že keď si dám teraz cieľ, že do roka budem milionár, tak pokiaľ sa nenaučím fakt dobre otvárať sejfy tak proste nebudem. Ale, keď si poviem, že o rok si spíšem svoj podnikateľský plán a skúsim zohnať investora, tak o 5 rokov ním môžem byť. Preto je táto myšlienka pre mňa dôležitá. Pripomína mi, že to čo sa mi deje, že to keď sa dostanem do “sračiek” je moja chyba a ja ju musím napraviť. Skús to aj ty 🙂