Prečo som sa rozhodol písať blog?

Kámo ja neviem. Začína skúškové obdobie. Ak chodíš na Vysokú školu vieš, že to znamená, že máš veľa času, ktorý nechceš venovať učeniu ani ničomu produktívnemu. Ale bol to tak aj trochu môj sen. To je moc silné. Chcel som to občas. Mám veľa myšlienok, s ktorými by som sa chcel podeliť. Mám rôzne skúsenosti, ktorým by ste sa mali vyvarovať. A tak celkovo, môj život je katastrofa, a ak je aj tvoj, tak vieš, že v tom nie si sám. Že čo ak nie je? Tak ti prajem príjemnú zábavu. Aspoň si povieš ako sa máš dobre. Neberte to tak, že mám extrémne náročný život. Nehladujem, mám kde bývať, mám veľkú časť rodiny žijúcu, a práve preto beriem možno tie “bežné” problémy tragickejšie. Alebo len proste nedokážem prestať premýšľať, až pokiaľ sám seba nepresvedčím, že je niečo zle. Tak či onak. Som tu. Konečne. Napísal som si už veľa rôzneho textu, ktorý som nikdy nikomu neukázal. Pravdepodobne som sa hanbil. Takto je to menej osobné a zároveň to tu bude osobné najviac. Už odbieham. Aby sme teda prešli aj k tomu čo tu bude vlastne napísané. Budem sa tu sťažovať ako sa mi nedarí v škole, ako ma nebaví ísť do práce. Ale hlavne, ako to všetko prežívam a udržiavam sa medzi živými.